Historická lesná úvraťová železnica

V roku 1972 bola vyhlásená časť Kysucko - oravskej lesnej železnice (KOLŽ), v úseku Chmúra - Beskyd – Tanečník, za národnú kultúrnu pamiatku. Zabránilo sa tak likvidácii pozoruhodného technického diela - úvraťového systému bývalej spojovacej trate, nemajúceho obdoby v celej Európe. Z pôvodných 107,5 km celkovej dĺžky KOLŽ sa zachoval len necelý zlomok v dĺžke zhruba 8km. Mobiliár lesnej železnice bol takmer celý zlikvidovaný. Zachovali sa iba 4 parné lokomotívy, 14 oplenových vozov, 3 štvornápravové plošinové vozy, 1 dvojnápravový plošinový voz a 1 dvojnápravový osobný vagón. Od roku 1974 sa Kysucké múzeum v Čadci snažilo o vybudovanie národopisnej expozície formou skanzenu v doline Chmúra, ktorého živou súčasťou by sa stala múzejná železnica.. Hlavnou myšlienkou bolo naživo ukázať ťažbu, dopravu a spracovanie dreva, teda činnosti, ktoré boli zdrojom obživy veľkej časti obyvateľstva slovenských dolín. Zároveň sa počítalo s využitím železnice ako ekologického dopravného prostriedku pre dopravu návštevníkov skanzenu. V rámci Múzea kysuckej dediny tvoril zachovaný úsek železničky samostatný funkčný celok pod názvom Historická lesná železnica. V r. 1991, kedy bol úsek Chmúra - Tanečník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, sa názov zmenil na Historickú lesnú úvraťovú železnicu a bolo požiadané o zapísanie tejto pamiatky do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.