Kúpele Bardejov

Prvá písomná zmienka je z r. 1241, kráľ Ľudovít I. v r. 1352 povýšil Bardejov na kráľovské mesto. Už v 16. stor. tu boli postavené kabíny pre návštevníkov minerálnych prameňov. Najstaršou budovou je tzv. Tahy dvor z konca 18. stor. O pár rokov neskôr tu už stálo 12 domčekov pre hosťov, murovaný hostinec, drevená divadelná budova. Začiatkom 19. stor. tu už existovalo na 80 domov a murovaný kostol. V r. 1848 bolo veľa budov zničených povodňou a požiarom. Populárnymi sa kúpele opäť stali až koncom 19. stor., kedy bola dostavaná železnica do Bardejova. Dnes sa tu lieči málokrvnosť, choroby tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest, v programu je i rekonvalescencia po onkologickej liečbe. Metódy liečby sa skladajú z pitia a kúpania sa v liečivej vode, inhalácii a fyzikálnej terapii. Medzi najznámejšie budovy patrí novoklasicistický liečebný dom Astória z konca 19. storočia, liečebné domy Alžbeta, Dukla, Fontána z prelomu 19. a 20. storočia. Budova Tahy je najstaršia stavba a dnes v nej sídli riaditeľstvo kúpeľov. V 80. rokoch 20. stor. boli postavené liečebné domy Ozón, Družba, balneoterapia a kolonáda s hudobným pavilónom. V meste je možné nájsť i množstvo pamiatok napr. rímskokatolícky kostol sv. Kríža, pomník padlých ruských vojakov a vila Rákoczi - sídlo Šarišského múzea. V r. 2000 bol Bardejov zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.